Znalostný manažment

Nejednotnosť v prístupe k pojmu znalosť

Jeden zo základných pojmov znalostného manažmentu (KM) – pojem „znalosť“ je problémový hneď z viacerých hľadísk.
1. Oblasť KM vychádza z anglo-americkej literatúry, kde pojem „knowledge“ má viacero významov. Tento pojem možno do slovenčiny preložiť niekoľkými termínmi, ako sú poznatok, znalosť, vedomosť, poznanie a pod., pričom niektorí slovenskí autori ich nevnímajú ako úplné synonymá a vo svojich prácach ich diferencujú.
2. Problémom je aj ďalšia vlastnosť anglického výrazu knowledge, ktorý je vlastne pomnožným podstatným menom, takže ho možno preložiť aj ako poznanie, vedomie.
3. Ďalším problémom je, že anglo-americká literatúra vníma tento pojem veľmi široko a mnohí na Slovensku s problémami prijímame fakt, že znalosťou sú v jej ponímaní myslené aj schopnosti, zručnosti, intuícia, talent či zmysel pre humor.
4. Ostatným problémom, ktorý pociťujú odborníci na celom svete, je nejednoznačné zadefinovanie pojmu znalosť. Mnohí autori si na pomoc berú pojem informácia.

„Znalosť je:
• súbor informácií zmysluplne zasadených do širokého kontextu (explicitné, implicitné),
• súbor skúseností, schopností, zručností, hodnôt, kompetencií a pod. (tacitné) ktoré nás spoločne predurčujú k spôsobilosti k akcii“

Typológia znalostí

Pre rôzne oblasti je aspekt delenia odlišný. Z hľadiska výskumu v oblasti umelej inteligencie je určite veľmi dôležité členenie znalosti na deklaratívne („čo“) a procedurálne („ako“). Z hľadiska všeobecného manažmentu je dôležité odlíšiť znalosti individuálne a kolektívne (napr. kultúra podniku). Alebo na znalosti typu: know-what, know-how, know-where, know-why, know-who.
Z hľadiska znalostného manažmentu je najvýznamnejším aspektom delenia znalostí ich možnosť vyjadriteľnosti, podľa čoho rozlišujeme znalosti:
• explicitné,
• implicitné,
• tacitné.

Explicitné znalosti sú pomerne jednotne definované ako znalosti, ktoré sú kodifikované, resp. štruktúrované, a je možné ich ľahko vyjadriť písmenami, slovami, znakmi. Rovnako jednoduchá je ich komunikácia a zdieľanie vo formálnom jazyku, ako aj ich zachytenie a znázornenie v dokumentoch, databázach alebo informačných systémoch.

Implicitné a tacitné znalosti sú akýmsi opozitom explicitných znalostí. Implicitné znalosti sú zatiaľ nevyjadrené znalosti získané vzdelávaním alebo tréningom. V prípade tacitných znalostí je situácia komplikovanejšia. Tacitné znalosti sú skrytým druhom znalostí, ktoré bežne získavame socializáciou s okolím a o ktorých existencii často ani nevieme. Problém nastáva pri snahe o ich externalizáciu, čo často nie je vôbec možné. Často sa ako príklad uvádzajú nasledujúce situácie – pokúste sa predstaviť si situáciu, že máte niekomu v podobe dokumentu vytvoriť akýsi návod na bicyklovanie alebo máte slovne opísať, ako vyzerá zelená alebo červená farba... Alebo sa skúste opýtať najlepších dizajnérov, technikov alebo expertov v organizácii – čo je ich najhodnotnejšou znalosťou? Je to znalosť, ktorú možno nájsť v knihách? Zistili by ste, že knihy síce sú hodnotné, ale skutočne cenná znalosť je schopnosť prichádzať s novými nápadmi, kreatívnymi riešeniami problémov alebo schopnosť klásť dobré otázky. Ak by ste chceli zistiť, odkiaľ táto ich znalosť pochádza – pravdepodobne by odpoveď znela – neviem...

Vo všeobecnosti sa v publikáciách KM často stretávame s tým, že implicitné a tacitné znalosti sa používajú ako synonymá, čo na určitej úrovni riešenia problémov môže byť účelné.

Konverzie znalostí

Na základe prípadových štúdií v Japonsku vytvoril I. Nonaka v roku 1995 model niekoľkých spôsobov ako organizácie vytvárajú znalosti. Hovoríme o tzv. SECI (socializácia, externalizácia, kombinácia, internalizácia) modeli, ktorý pracuje s:
- dvomi formami znalostí (tacitné (implicitné) a explicitné),
- dynamickou interakciou (prenos),
- 4 procesmi tvorby znalostí – socializácia, externalizácia, kombinácia a internalizácia.

SOCIALIZÁCIA (tacitné na tacitné)
Keď sa učeň učí od svojho majstra, hovoríme o socializácii (z tacitných znalostí vznikajú opäť tacitné). Socializácia sa spája s procesom zdieľania tacitných znalostí medzi ľuďmi. Táto výmena znalostí môže byť interakciou jeden jednému, jeden viacerým alebo viacerí viacerým.

EXTERNALIZÁCIA (tacitné na explicitné)
Ide o proces slovného vyjadrenia a kodifikácie tacitnej znalosti. Je to pokus premeny tacitnej znalosti na znalosť explicitnú. Proces externalizácie alebo kodifikácie zahrňuje zachytenie a zdokumentovanie tacitnej znalosti.

KOMBINÁCIA (explicitné na explicitné)
Významný je proces konverzie explicitných znalostí do komplexnejších množín explicitných znalostí. Explicitné znalosti možno zdieľať a prenášať pomocou dokumentov a e-mailov. Po tom, ako si jedinec vyhľadá informáciu, nastáva proces rekonfigurácie, kde sa pokúšame informáciu zaradiť, pochopiť a dať do nového kontextu.

INTERNALIZÁCIA (explicitné na tacitné)
Tento proces je spojený s využitím explicitnej znalosti (dostať ju dnu do vlastných znalostných štruktúr). Toto si vyžaduje prácu s explicitnými znalosťami alebo informáciami, ich pochopenie a následnú internalizáciu.

Definovanie znalostného manažmentu (KM)

Podobne ako v prípade pojmu znalosť, aj o pojme manažment znalostí by sme mohli v danom slovnom spojení polemizovať. Mnoho autorov s týmto pomenovaním nesúhlasí ani v zahraničí. Uvádzajú, že toto slovné spojenie mylne evokuje predstavu nejakého manažéra, ktorý sedí v obleku a má dosah do ľudských mozgov, aby z nich získaval znalosti, ktoré potom bude riadiť, akoby šlo o súčiastky auta. Napriek tomu toto slovné spojenie už bolo všeobecne prijaté komunitou vedcov aj ľudí z praxe.
Význam KM je v snahe teoreticky porozumieť a prakticky pomáhať pri vytváraní takých podmienok (sociálnych aj technických), ktoré by napomáhali a motivovali k získavaniu, zachytávaniu, zdieľaniu a využívaniu znalostí v organizácii.
Technologické poňatie KM, nazývané ako „tvrdé“ alebo euro-americké: dôraz je kladený na využitie informačných a znalostných technológií a na prácu s explicitnými znalosťami, ktoré majú podľa odborníkov z tejto oblasti objektívny charakter a možno ich prenášať. Primárnym cieľom v tomto zmysle je potom znalosti vytvárať, kodifikovať, uchovávať a prenášať. Dalo by sa povedať, že znalosť sa v tomto kontexte často dostáva na úroveň informácie. Typickým príkladom je vytváranie nástrojov na dolovanie dát, dolovanie textov, strojové učenie, spracovanie prirodzeného jazyka a pod.
Sociálne poňatie KM, nazývané ako „mäkké“ alebo japonské: dôraz sa presúva na tacitné znalosti, ktoré majú subjektívnu povahu, preto aj ich zachytávanie, spracovávanie a rozširovanie je problematické a pozornosť smeruje na samotných ľudí ako znalostných pracovníkov. Organizácia samotná nemôže vytvárať tacitné znalosti, môže ale vytvárať prostredie, ktoré bude ich tvorbu podporovať. Preto v tomto prípade nemôžeme hovoriť o riadení znalostí, ale o riadení znalostných pracovníkov a o vytváraní vhodného prostredia.

Zdroje: [1]DOLOGOVÁ, M. 2001. Znalostný manažment a praktiky podporujúce zdieľanie znalostí a procesy učenia sa
[2]itlib.cvtisr.sk
Zdroj obrázku:boom.netlife.sk
Autor: Silvia Mundoková