Určite sme sa už všetci pristihli, že nemáme dostatok času na splnenie našich úloh. Preto je potrebné dokázať si spravovať svoj čas. Môžeme si teraz povedať niečo o manažmente času a pokúsiť sa osvojiť si rôzne techniky spravovania ho.
Najprv si musíme uvedomiť všeobecne známy fakt a to ten, že čas sú peniaze.
Preto je dôležité si ho dokázať zariadiť a efektívne spravovať. Metódy plánovania času
využívajú vo veľkej miere firmy kde čas naozaj súvisí s peniazmi.
dobré spravovanie času má pozitívny účinok na vyrovnaný životný štýl a teda naše zdravie a
duševnú pohodu. V zložitých a obsiahlych úlohách je nutnosť dokázať si efektívne vymedziť čas pre riešenie viacerých menších úloh z ktorých nakoniec dostaneme aj riešenie tej celkovej. Bez naplánovania by vznikol vo väčšine prípadov chaos. Okrem riadenia sa plánovanie času zíde v podstate všetkým a možno ho použiť aj na každodenné organizovanie si voľného času, hlavne študentom sa zíde schopnosť dobre si naplánovať čas.
Pojem manažment času sa dá zadefinovať rôznymi spôsobmi ako napríklad:
Táto metóda sa zakladá na určení si priorít,kde si úlohy rozdelíme do tabuľky podľa priority z ktorej si môžme následne vytvoriť plán. Priority sa určujú podľa toho ako veľmi urgentné a dôležité sú dané činnosti.
• Dôležitosť znamená jednoducho, ako veľmi je pre nás daná úloha dôležitá (významná).
• Urgentnosť (naliehavosť) znamená, ako nutné je dokončiť danú vec hneď teraz.
• Príklad: Ak študujete posledný ročník vysokej školy, napísanie diplomovej práce je pre Vás určite veľmi dôležité. V októbri to ale asi nie je úplne urgentné. Ak prvý októbrový týždeň nič nenapíšete, nič sa nestane. Ak nič nemáte ešte ani začiatkom apríla, je to problém, a musíte začať makať
Táto metóda je menej efektívna a funguje nasledovne:
3. Zadeliť a naplánovať úlohy podľa priority
Každý z nás sa s týmto pojmom už určite stretol, možno tento výraz síce nepočul ale dozaista sa túto činnosť nevedome vykonal. Takže aby sme chápali, výraz prokrastinácia pochádza z latinského pro crastinus čo znamená na zajtra. Teda môžme si povedať že prokrastinácia je vlastne odkladanie si dôležitých úloh na neskôr. Mnohí sa nazdávajú a mýlia si prokrastináciu s lenivosťou, čo však nieje pravda, je to psychická záležitosť.
Je to hlavne problém vysokoškolákov (ale nielen ich), ktorý napríklad pri učení na skúšky , venujú svoju pozornosť všetkému len nie učeniu čiže človek pri prokrastinácii venuje svoj čas činnostiam ktoré sú ľahšie za účelom vyhnúť sa tým ťažkým ktoré sú práve dôležité.
Ako dôsledok prokrastinácie vzniká stres a pocit viny z vlastnej neschopnosti, ktorý môže prerásť do väčšej depresie a tomu by sme sa samozrejme všetci radi vyhli.
Našťastie existujú spôsoby ktorými môžeme efektívne predchádzať tomuto fenoménu. Je dobré si určiť priority a snažiť sa podľa nich aj správať. Nesmieme sa nechať znechutiť množstvom nepohodlnej práce a preto si ju musíme rozložiť na menšie časti a ak už sa aj prokrastinácii nevyhneme, nesmieme si pripustiť vinu. Treba nám posilniť si vôľu a keď zídeme s chodníčka musíme sa naň čo najskôr vrátiť.
V dnešnej dobe má každý z nás mnoho povinností a preto je dobré mať pomocníka, vďaka ktorému si môžeme ľahšie organizovať čas ako napríklad:
http://en.wikipedia.org/wiki/Time_management
http://www.kent.ac.uk/careers/sk/time.htm
http://uspech-ako.sk/casovy-manazment/
http://www.freeimages.com/