Komunikácia zohráva pri vykonávaní manažérskej profesie veľmi dôležitú úlohu.
Ak si zoberieme akúkoľvek definíciu, alebo základný poznatok manažérskej teórie zistíme, že sa s ňou stretávame všade.
Žiadna organizácia nedokáže existovať bez aktívnych väzieb s okolitým prostredím.
Každá organizácia je systémom, ktorý reaguje na iné systémy a zároveň sa člení na podsystémy, ktoré tiež na seba reagujú.
Nech ide o akúkoľvek organizáciu jej srdce a cievny systém tvorí tvorba, prijímanie, vysielanie a spracúvanie informácií smerom von ale aj dovnútra nakoľko ju to ovplyvňuje vo všetkých smeroch.
Sem zaraďujeme jednotlivé skupiny, ktoré sú firmou a jej aktivitami ovplyvňovaní a tiež ju môžu ovplyvniť spätne.
Takisto je zameraná na cieľové skupiny - klientov, životne dôležitých pre úspešnosť firmy a zároveň pre jej samotnú existenciu.
Úlohou externej komunikácie je vytvoriť u skupín ľudí, ktoré majú vplyv na aktivity spoločnosti, pozitívne postoje, vybudovať povedomie a zároveň kredit dôveryhodnosti pre celú firmu.
Externá komunikácia sprostredkováva prepojenie firmy s okolím a je samozrejme dôležitá pre chod celej organizácie.
Skôr, než ľudia firme začnú dôverovať, musia ju prijať - čiže musia prijať jej produkty, imidž a značku.
Aby ju mohli prijať, potrebujú o nej vedieť mnoho najmä pozitívnych, vhodne spracovaných a komunikovaných informácií.
Z toho vzplýva podstata firemnej komunikácie - aby sa informácie dostali k správnym ľuďom a v správnom čase.
Informácie sa z firmy či organizácie smerom k verejnosti šíria rôznymi kanálmi, predovšetkým však prostredníctvom médií.
Prostredníctvom médií má firma najlepšiu možnosť vysvetľovať a informovať verejnosť o svojich cieľoch, hodnotách, produktoch a ich vlastnostiach ako aj mnohých ďalších.
Novinári sú tým pádom akýmsi lakmusovým papierikom verejnej mienky. Podľa ich názorov a postojov môžu manažéri firmy vidieť, čo si o nich myslí verejnosť.
Kontinuálne a dobre riadené vzťahy s médiami tým pádom pomáhajú dosiahnuť pozitívnu publicitu a profesnú referenciu v určitej oblasti.
Primárnym dôvodom zacielenia firmy na „okolie“ je neustále sa zvyšujúci konkurenčný tlak a náročnosť okolia, klientov voči firme a jej produktom.
Na firmy čoraz naliehavejšie vplýva požiadavka na narastajúcu kvalitu produktov, služieb a to najmä v súčasnosti, keď má klient možnosť vyberať si z neprebernej ponuky produktov a služieb v danom segmente.
Súčasná verejnosť pri rozhodovaní sa o kúpe konkrétneho produktu zohľadňuje už aj také vedľajšie faktory ako napríklad ekológia výroby, spoločenská angažovanosť firmy - podporné aktivity v umení, či v dobročinnosti.
V dnešnom globalizovanom svete je dôležitou formou externej komunikácie externá medzinárodná komunikácia.
V aktuálnom medzinárodnom prostredí pôsobí veľké množstvo firiem, s čím súvisí nárast významu medzinárodnej komunikácie.
Stručne môžeme medzinárodnú komunikáciu definovať ako komunikáciu v medzinárodnom prostredí.
Proces medzinárodnej komunikácie zahŕňa mnohé faktory, ako napríklad výmena vedomostí a poznatkov v celosvetovom meradle, vzájomné ovplyvňovanie kultúr a pod.
Pokiaľ sa zameriame na medzinárodnú marketingovú komunikáciu, tak tu sa pred firmou objavuj[ nové požiadavky nakoľko sa medzinárodné prostredie zákonite viac alebo menej odlišuje od prostredia v rámci domácej krajiny.
Medzinárodná marketingová komunikácia tak prebieha v odlišnom prostredí, a to z pohľadu demografických, ekonomických, geografických, technologických, politických a legislatívnych podmienok ale aj mnohých iných.
Špecifickym typom komunikácie podniku s externým prostredím je marketingová komunikácia.
Cieľom je napomáhať dosiahnutiu vysokej úrovne zabezpečovania stanovených cieľov podniku, ktorými sú najmä zodpovedajúci podnikateľský zisk, spokojnosť a lojalita zákazníkov, pozitívny vzťah verejnosti a pod.
Takýto prístup k marketingovej komunikácii prináša len obmedzené krátkodobé výsledky, z čoho vyplýva nízka efektívnosť, resp. vysoká nákladovosť a navyše sa väčšina informácií tohto typu dostane k nesprávnym adresátom.
Public relations sú sociálne komunikačnou aktivitou.
Jej prostredníctvom pôsobí organizácia na vnútornú i vonkajšiu verejnosť so zámerom vytvárať a udržiavať s ňou pozitívne vzťahy a dosiahnuť tak medzi oboma vzájomné porozumenie a dôveru.
Hlavným poslaním takto definovaných public relations je tak najmä strategické a výkonové riadenie internej a externej komunikácie.
Ďalšou úlohou je podnecovať vzájomné prispôsobovanie sa medzi firmou a verejnosťou.
Vo svojej sofistikovanej podobe predstavujú efektívne public relations umenie a vedu vo vytváraní, chápaní a ovplyvňovaní verejnej mienky.
Cieľom aktuálnych tvorcov public relations je informovanie, porozumenie, presviedčanie a budovanie vzťahu medzi firmami a klientmi založenom na z tohto pohľadu najpevnejšej, zároveň však na veľmi zraniteľnej báze - ktorou je vzájomná dôvera.
Public relations sú ako bolo už uvedené, cieľavedome zamerané na verejnosť.
V procese pôsobenia sa rôznymi formami kontaktujú cieľové skupiny, osoby z cieľových skupín a prebieha akt presviedčania a získavania dôvery.
Spracoval: Michal Szalay
[1] [online] Internetový zdroj, [citované dňa 23.4.2013], dostupné z
http://www.cutn.sk/Library/Thesis/2011/SecanskaSona.pdf
[2] [online] Internetový zdroj, [citované dňa 23.4.2013], dostupné z
http://www.mediadom.sk/service/public-relation/
[3] [online] Internetový zdroj, [citované dňa 23.4.2013], dostupné z
http://www.ccg.sk/sk/Interna_a_Extern%C3%A1%20komunik%C3%A1cia
[4] [online] Internetový zdroj, dostupné z
http://blog.edmentum.com/edoptions-academy-takes-another-significant-step-forward
[5] [online] Internetový zdroj, dostupné z
http://www.technovativesolutions.co.uk/file/communication_technology.html
[6] [online] Internetový zdroj, dostupné z
http://blog.modelminds.nl/?p=6121
[7] [online] Internetový zdroj, dostupné z
http://theyec.org/is-your-public-relations-strategy-outdated/